[Home]
KTO SME.
Najľahšie ako si utvoriť na niečo názor, je prísť, vidieť, počuť a utvoriť si názor.
Je to najspoľahlivejšia cesta, zvlášť pre každého koho unavujú tieto formy letákov.
Najviac o nás sa môžte dozvedieť len u nás; tak kto teda sme?
Ten kto chce prísť sa to dozvie hneď. A ten kto chce vedieť kôli čomu tu chce prísť, sa to môže dozvedieť v následujúcich riadkoch.
Povedať, že sme nejaký ľudia v nejakej komunite, by bolo to najjednoduchšie vysvetlenie. Bolo mnoho komunít, ktoré vznikli a zanikli, ktoré sú, alebo budú. Pretože ľudia majú túžbu v srdciach žiť spoločne. Ale fakt, že už od nepamäti sa ľudský rod rozdeľoval, alebo bol rozdeľovaný, či už na rasy, národy, jazyky, zvyky, národnosti, neskôr na fylozofické,či náboženské smery, názory, vlastné záujmy,či bankové kontá, túžby, plány, či ideáli a mnoho ďaľších nespočitateľných vecí, je dôkazom toho, čo dokázalo ľudí oddeliť od seba a vytvoriť tak medzi nimi separáciu, či bariéru akéhokoľvek druhu. Už len tento fakt, nám pridáva na našom živote niečo priťahujúce.
„Komunita“ po hebrejsky EDAH, znamená : zhromaždenie, stretnutie, alebo tiež včelý roj. A my žijeme ako tie včely, v jednom úľi, tvoríme jeden roj, jedno telo a máme spoločnú podstatu, našu vieru.
Boh nás tu zhromažďuje zo všetkých kútov sveta, aby sme sa stali ozajstnými bratmi a sestrami. Neexistuje tu žiaden rozdiel medzi nami,delíme sa o všetko. Od najmenších maličkostí, ako je jedlo, či majetky, až po tie veľké veci, ako radosť človeka, či smútok, túžby, či sklamania a všetko ostatné s čím sa denne stretávame.
Náš život je presne to, čo začali žiť učeníci v starom Izraeli pred 2000 rokmi.
Čo máme spoločné s tými učeníkmi?
Vzdali sme sa všetkého, aby sme mohli následovať hlas svojho srdca.
Tu sme konečne dostali možnosť dať láske ten pravý rozmer, pretože už nehľadíme viac na seba samého, rozhodli sme sa naozaj milovať, čo znamená : vidieť najprv toho druhého.
A tak sme sa vzdali vlastných egoistických zámerov, len aby sme sa mohli starať jeden o druhého a s pokorou sa prímať a v mieri radovať. Pretože niet inej cesty ako ukázať, že boh je láska. Preto žijeme tým najreálnejšjím životom, ako sa patrí na božích synov. Čo znamená asi toto :
Denne vstávame, umývame sa, jeme, pracujeme, neexperimentujeme s psychológiou, nevyvolávame duchov, neorganizujeme seansy, žiadne rituály, či obete.
Sme hmatateľný práve tak, ako náš život. Predtým sme boli ľudia blúdiaci v spoločnosti a systéme a jediným našim svetlom bolo „ dobro „ ,ktoré sme mali na našom srdci a ktoré sme chceli konať.
Ako strom zasadený v neúrodnej pôde, nemôže dávať dobré ovocie, tak ani my sme nikdy nemohli uspieť s naším srdcom pre dobro, či porozumením pre spravodlivosť.
Systém, ktorý ako obrovské zviera, vykrmované pokritcami, čo sami kážu to čo nečinia, mamonármi, ktorý v honbe za ziskom bezohľadne valcujú ľudské telá, či ľudmi posadnutými vládnuť, ten systém nám nikdy nedovolil viac než kráčať z kaluže do blata a slepo veriť v lepšie časi, že sa v nich raz konečne niečo zmení, ale v konečnom dôsledku nás chcel len bezľútostne zhltnúť.
Pre takýchto ľudí je vyslobodenie a vykúpenie zanechať domov, opustiť staré zvyky a pretrhnúť všetky kontakty s touto mašinériou na ničenie ľudských túžieb. Odovzdať sa bohu, ktorý nemá s takýmto svetom nič spoločné. Žiadne náboženstvá, žiadna politika a žiadna utópia. Boh hľadí len na naše srdcia a na to aký je v nich motív.
Preto, keď sme jedného ďňa prišli na miesto, kde prebýva, uverili sme v jeho syna, ktorý jediný mohol zachrániť naše stratené túžby. A napojili sme sa opäť na prameň života, čo po hebrejský znamená : Abba. Tak skrze jeho syna máme teraz odpustené všetko zlo, ktoré nás oddeľovalo od dobrých motívov. Len vďaka nemu môžme žiť tento život v komunite, všetci spoločne a vzájomne sa milovať.
Sila odpustenia prekonala všetko. Milosrdenstvo nášho otca nemá konca a my sme dostali tento nový život ako dar.
Náš otec, Boh, stvoril všetkých ľudí tak, aby mohli prijať tento jeho dar. Dal nám slobodnú vôľu, aby sme mohli veci prijímať, alebo odmietať. Záleží len na nás ako sa rozhodneme…